Všetko, čo potrebujeme vedieť, sa máme naučiť v škôlke

Materská škôlka v Prešove
Mestské cirkevné zbory by mali premýšľať nad zriaďovaním škôlok.
 
Je polovica augusta. Na dvore pred dištriktuálnou budovou na Jarkovej ulici v Prešove, kde momentálne býva riaditeľ biskupského úradu, zastaví malé nákladné auto. Vystúpia z neho tajomník pre školstvo – Miroslav Čurlík a tajomník biskupa – Peter Mihoč. Z auta začnú spolu vykladať starý vyradený nábytok a detské postieľky, pozvážané z materských škôlok v okolitých dedinách. Jeden zo starostov, ktorého o nábytok požiadali, sa ich prekvapene spýtal: „To zriaďujete škôlku pre Rómov?“ Veľa času nezostáva, a tak tajomníci berú do rúk brúsny papier, štetce, farby a púšťajú sa do rekonštrukcie. Evanjelická materská škôlka v Prešove má byť slávnostne otvorená 1. septembra, ale zatiaľ tomu nič nenasvedčuje. Miestnosti v Starom kolégiu, v ktorých by mala sídliť, zívajú prázdnotou. Keď rodičia do evanjelickej škôlky prihlásili svoje deti, mali skutočne veľkú vieru i odvahu.

Slávnostné otvorenie


Je prvého septembra 2009. Dvorana Starého kolégia, ktoré je sídlom Biskupského úradu Východného dištriktu (VD), sa plní predškolákmi a ich rodičmi. Na oficiálnom otvorení evanjelickej materskej školy v Prešove ich víta biskup Slavomír Sabol. V úvodnej pobožnosti zdôrazňuje potrebu duchovného vedenia človeka od útleho veku. Na záver udelí deťom požehnanie. Prítomní sa presúvajú na druhé poschodie Kolégia, kde biskup spolu s dozorcom VD Jánom Brozmanom a seniorom Šarišsko-zemplínskeho seniorátu Jánom Bakalárom slávnostne prestrihnú pásku. Zrenovovaný nábytok a postieľky žiaria pestrými farbami – je ťažké uveriť, že ich niekde vyradili z inventára.

Opäť sa potvrdilo, že čo nie je možné u ľudí, je možné u Boha. Ministerstvo školstva udelilo súhlas na zriadenie evanjelickej škôlky v Prešove koncom júla. Zriaďovateľ – Biskupský úrad VD okrem súhlasu nemal v rukách nič. Ani peniaze, ani personál, ani zariadenie, ani priestor, dokonca ani prihlásené deti. Ak chcel škôlku otvoriť, musel na seba do 1. januára 2010 prevziať všetky náklady spojené s jej zriadením a prevádzkou – až kým sa nezačne nový rozpočtový rok a nebude môcť financie čerpať z prostriedkov štátneho rozpočtu.

Hektické začiatky


Začiatky boli skutočne hektické. Ľubica Sabolová, dnes riaditeľka škôlky spolu s učiteľkou Milenou Harčárovou a pomocnou asistentkou Alenou Cingeľovou využívali každú chvíľku, aby triedu zútulnili a pripravili na otvorenie. Zamestnanci úradu nezištne pomáhali pre renovácii opotrebovaného nábytku do neskorých nočných hodín. Riaditeľ úradu Radoslav Cingeľ robil všetko preto, aby v rekordne krátkom čase získal dostatočný počet prihlásených detí.

Akoby zázrakom sa našli ochotní darcovia, ktorí nezištne prispeli materiálne i finančne. Škôlka tak dostala nielen množstvo hračiek, ale aj dva druhy novej posteľnej bielizne, prenosné dopravné ihrisko, detský nábytok, interiérovú hojdačku a šmýkačku, mikrovlnu, varnú kanvicu, televízor, DVD-prehrávač, vysávač, čistiace prostriedky, peniaze na vybavenie herne... Cirkevný zbor v Prešove pri tejto príležitosti vyhlásil finančnú zbierku (oferu).

Našiel sa personál ochotný na začiatok pracovať za finančné minimum – svoje povolanie nevníma ako zamestnanie, ale ako službu pre cirkev a Boha s nádejou, že raz bude jeho práca ocenená lepšie.

Všetko teda napokon dobre dopadlo, a tak bola v školskom roku 2009/2010 otvorená prvá trieda evanjelickej materskej školy, do ktorej je dnes oficiálne prihlásených 18 detí, prevažne dievčat.

Bonus – duchovné smerovanie


Čím je evanjelická škôlka špecifická v porovnaní so súkromnými či štátnymi predškolskými zariadeniami? Predovšetkým duchovným smerovaním, ktoré je prioritou jej školského vzdelávacieho programu. Je samozrejmé, že vychádza zo štátneho vzdelávacieho programu, a ten presne stanovuje, čo má každé dieťa zvládnuť. Nechýbajú v nej teda aktivity bežné aj na iných typoch škôlok. Bonusom je však rozvíjanie duchovnej stránky osobnosti dieťaťa.

Osobnosť človeka má podľa psychológov tri základné zložky: telesnú, duševnú a duchovnú. „Snažíme sa, aby sme rozvíjali všetky tri stránky osobnosti, vrátane duchovnej,“ poukazuje na východiskový bod školského vzdelávacieho programu riaditeľka škôlky – Ľubica Sabolová. Veď už v ranom veku hľadáme odpovede na existenciálne otázky bytia, hoci abstraktné predstavy o Bohu ešte nedokážeme úplne spracovať. Výsledky psychologického výskumu potvrdzujú, že základy osobnosti sa tvoria v prvých šiestich rokoch života, preto je podľa Ľ. Sabolovej dôležité pestovať vzťah detí k Bohu. „Mali by vedieť, že ich nemilujú iba rodičia, ale aj Vyššia bytosť, ktorá je nad nimi.“

Otázne je, ako škôlkarom Boha predstaviť tak, aby tomu rozumeli. Učiteľkám v prešovskej škôlke pomáha biblické podobenstvo O dobrom pastierovi. Deťom vysvetľujú, že Boh je dobrý Pastier, ktorý sa stará o milované ovečky. Aj preto triedu pomenovali „Ovečkou“.

Modlitba naša každodenná


Ako sa rozvíjanie duchovnej stránky osobnosti škôlkara prejavuje v praxi? Deň v škôlke otvára tzv. „ranný kruh“. Deti sedia v kruhu a rozprávajú sa o tom, čo ich teší a čo ich trápi. Učiteľky im vysvetľujú, ako sa na daný problém pozerá Pán Boh. Nasleduje modlitebná chvíľa. Viete, za čo sa deti modlia najčastejšie? No predsa za tých, na ktorých im záleží najviac – za rodičov a súrodencov. Pani riaditeľku Sabolovú teší, že po pol roku sa škôlkari naučili počas modlitby skloniť hlavičky, zložiť si ruky a zatvoriť očká, aby sa lepšie sústredili. Modlievajú sa radi a zvyčajne sa sami hlásia, aby sa mohli nahlas pomodliť.

Krátka modlitba zaznie aj pred spaním a jedením. „Deti učíme, že modlitba je rozhovor s Pánom Bohom a majú k Nemu pristupovať tak, ako k vlastným rodičom – aby Mu ďakovali za to, čo im dáva a poprosili Ho, ak niečo potrebujú,“ vysvetľuje Ľ. Sabolová, ktorej záleží na tom, aby deti nič nebrali ako samozrejmosť.

Keďže sú pravdovravné, na rodičov všeličo poprezrádzajú: „Moja mamka sa pred jedlom nemodlí!“ V mnohých prípadoch sú to práve deti, ktoré mame a otcovi pripomenú, aby si pred jedlom zložili ruky a poďakovali sa zaň. Pani riaditeľka Sabolová si myslí, že „aj to je jeden zo spôsobov, ako rodičom ukázať, že pri výchove zabúdajú na niečo podstatné“.

Z rôznych rodín


Nie všetci škôlkari pochádzajú z rodín, kde by k viere pristupovali s vážnosťou. Zápis do škôlky nie je podmienený tým, aby boli pokrstení. „Ak pre ich rodičov nie je problémom školský vzdelávací program so zameraním na duchovnú výchovu, nie je to problém ani pre nás,“ konštatuje Ľ. Sabolová. Uprednostňované sú však deti s evanjelickým vierovyznaním. Čo k tomuto rozhodnutiu vedenie škôlky priviedlo? Riaditeľka Ľ. Sabolová považuje za prirodzené, že „cirkev chce misijne pôsobiť predovšetkým vo vlastných radoch“. Ak sú voľné miesta, prijíma aj deti s iným vierovyznaním či bez vyznania.

Čo mamy a otcov vedie k tomu, aby svojho potomka umiestnili práve do kresťanského predškolského zariadenia? Ľ. Sabolová ich delí do troch základných skupín.

Prvú tvoria veriaci rodičia, ktorým záleží na duchovnom formovaní detí od ich raného veku. Chcú, aby vyrastali v bezpečnom prostredí a boli tak chránené od mnohých škodlivých vplyvov.

Evanjelickú materskú školu si vybrali aj rodičia, ktorí síce nie sú aktívne veriaci, ale intuitívne cítia, že tu vládne „iný duch“. Zvyčajne majú za sebou zlú skúsenosť s prístupom v štátnej škôlke.

Do tretej skupiny patria rodičia, ktorým vyhovuje poloha škôlky v centre mesta, prípadne inde už nenašli pre svoje dieťa voľné miesto.

Nech už je motivácia rodičov akákoľvek, pre učiteľky je podstatné, že všetkým na deťoch záleží – je zrejmé, že ich emocionálny vývin sa uberá správnym smerom.

V spolupráci s cirkevným zborom


Aj keď je zriaďovateľom škôlky biskupský úrad, jej riaditeľka Ľ. Sabolová vidí akútnu potrebu spolupráce s miestnym cirkevným zborom a vedením seniorátu. Preto krátko po otvorení škôlky učiteľky spolu s deťmi navštívili miestny farský úrad, aby sa osobne zoznámili so „svojimi“ zborovými farármi, nakoľko väčšina z nich pochádza z Prešova.

Dohodli sa, že duchovní z prešovského zboru raz týždenne pre škôlkarov pripravia vyučovanie náboženstva. O spoluprácu požiadali aj tých, ktorí pôsobia na úrovni seniorátu i priamo na biskupskom úrade.

Vyučovanie náboženstva prebieha hravou formou a trvá 20 – 30 minút. Deti si spolu s farárom zaspievajú, pomodlia sa, vypočujú si biblický príbeh s jednoduchým ponaučením do života a nakoniec spoločne vypracujú pracovný list. V prvom polroku sa zoznámili so životom starozmluvného Jozefa, významom adventu a Vianoc.

Blízko k hudbe


Deťom sa mimoriadne páči, ak si farár so sebou prinesie hudobný nástroj. Snažia sa mu pritom výdatne pomáhať. Niekedy si situácia vyžaduje improvizáciu. Keď farár Peter Mihoč videl hudobné nadšenie škôlkarov, pousádzal ich za stoly – hral na gitare a oni spolu s ním farbičkami búchali po stole do rytmu hudby. Deti sa vraj najrýchlejšie učia napodobňovaním dospelých, aj keď výsledok občas znie zaujímavo...

Škôlkari obľubujú detské duchovné piesne, preto si pani učiteľky dali záväzok, že ich každý týždeň naučia jednu novú. Najväčší úspech majú samozrejme ukazovacie pesničky.

Exkurzia kostola


Počas jednej z vychádzok si škôlkari prezreli evanjelický kostol Svätej Trojice v Prešove, ktorý susedí s budovou Starého kolégia. Skôr, než do sakrálneho priestoru vstúpili, pani učiteľky im krátko vysvetlili, čím kostol je a ako sa v ňom majú správať. „Keď sme vstúpili dnu, stíchli a spomalili, kráčali kostolom s rešpektom a bázňou,“ spomína Ľ. Sabolová a dodáva: „Akoby tým vzdávali úctu.“ Mnohé z detí do kostola chodievajú spolu s rodičmi, a tak im priestor nebol neznámy. Zaujímalo ich, kde je organ, oltár, kazateľnica, i na čo slúžia. Krátko sa pomodlili a spred oltára zaspievali Bohu na chválu.

Vianočný a veľkonočný program


Učiteľky veria, že po adaptačnom procese už škôlkari na Veľkú noc poslúžia duchovným programom na službách Božích. Potrebujú však čas, pretože ich priemerná veková skladba je 3 – 4 roky. Nedokážu sa dlhšie sústrediť na jednu činnosť. Chýbajú staršie deti, ktoré sú smelšie a skúsenejšie.

Úspechom je, že sa im v priebehu novembra podarilo nacvičiť vianočný program. Predviedli ho nielen rodičom na vianočnej besiedke, ale aj farárom východného dištriktu na dôchodku. Vystúpili na adventom stretnutí zamestnancov biskupských úradov i v rámci vianočnej akadémie Evanjelického gymnázia v Prešove.

V soľnej jaskyni


V prvej polovici školského roka škôlkari päťkrát navštívili soľnú jaskyňu. Inhalácia soli prospieva dýchacím cestám a nahrádza pobyt pri mori. Napriek prítmiu deti nemali strach – do vedierok lopatkami zbierali kryštáliky soli a zahrali sa ešte lepšie ako na pieskovisku. Pritom počúvali rozprávku, takže im trištvrťhodinka ubehla, ani nevedeli ako. Zvyčajne ich pobyt v soľnej jaskyni zakaždým unavil. Dvojročného Angela až natoľko, že nestihol dôjsť do spálne a zaspal rovno pri obede s hlavou na stole.

Bábkové divadlo


Úspech zožalo predstavenie bábkového divadla Gašparko s názvom – Ako sa čert Frohliš dostal do neba. Deti si v spoločenskej miestnosti posadali do bielych kresielok, a keď sa na scéne objavil sám Lucifer v ohnivo červenom plášti, takmer prestali dýchať. Páčilo sa im, že si po predstavení mohli bábky zobrať do ručičiek a zahrať sa s nimi.

V prípade zlého počasia, keď sa nedá ísť vonku na prechádzku, pozerajú deti v spoločenskej miestnosti rozprávku. Televízor s DVD - prehrávačom je darom jedných z rodičov.

Policajti medzi škôlkarmi


Škôlkarov navštívili aj policajti v uniformách. Pani riaditeľka prezrádza, že do škôlky prichádzali so zmiešanými pocitmi: „Bolo zrejmé, že je pre nich ťažké znížiť sa na úroveň malých detí a zaujať ich.“ Veď je skutočne umením naučiť ich rozlišovať farby na semafore, jednoducho im vysvetliť, ako sa majú na ulici správať, či ako prechádzať cez prechod pre chodcov. Policajti deťom ukázali nielen putá, ale aj služobnú zbraň. Nezabudli pritom dodať, že ju používajú iba na obranu. Škôlkarom odporučili, aby sa nehrali s imitáciami zbraní, ale radšej si vyberali iné hračky.

Na nedostatky vo výslovnosti detí sa pozrela logopedička. Trom z nich odporučila pravidelnú návštevu logopéda.

V akvaristike


Pomerne dlho deti spomínali na návštevu akvaristiky. Biele myšky, škrečky, vtáčiky... najradšej by si ich boli so sebou odniesli do škôlky. „Nemáme pre zvieratká domčeky,“ presvedčili ich napokon pani učiteľky. Vhodnú výhovorku si museli nájsť aj rodičia, ak doma nechceli mať malý zverinec. Prešovskí škôlkari – tak ako aj iné deti – milujú zvieratká. Ako deťom, ktoré vyrastajú prevažne na sídliskách, im chýba bezprostredný kontakt so svetom zvierat.

Hodiny angličtiny


„Ružová je pink. Modrá blue. Biela white,“ sype ako z rukáva štvorročná Simonka. Nenadarmo sa hovorí – čo sa za mladi naučíš, na starobu akoby si našiel. Základy angličtiny škôlkarom dáva mladý americký lektor, ktorý momentálne pôsobí na Evanjelickom kolegiálnom gymnáziu v Prešove. „Občas sa pokúša aj o nemožné – učí ich napočítať po anglicky do desať, aj keď to nedokážu ešte ani po slovensky,“ smeje sa pani riaditeľka Ľ. Sabolová. Na vyučovaní angličtiny sú všetky deti – od dvojročných až po najstaršie päťročné. Hoci najmladší anglické slovíčka nedokážu vysloviť alebo sa hanbia, predsa im len rozumejú. Učia sa aj tým, že počúvajú.

Z mami-klubu


Priestory škôlky navštívili mamičky s deťmi z tzv. mami-klubu, ktoré sa stretávajú každý pondelok dopoludnia v priestoroch miestneho cirkevného zboru. Zaujímala ich predovšetkým duchovná činnosť – teda to, čo je pre evanjelickú škôlku špecifické, v čom je jej osobitosť oproti verejným predškolským zariadeniam. Okrem toho škôlkari malým návštevníkom a ich mamkám zarecitovali a zaspievali.

Výstava ovocia a zeleniny


Aj keď je evanjelická materská škola situovaná v centre mesta, predsa ani tu na jeseň nechýbala vkusná výstavka ovocia a zeleniny. Usporiadať ju pri príležitosti Svetového dňa zdravej výživy nebolo celkom jednoduché, prezrádza Ľ. Sabolová: „Nachodili sme sa, kým sme našli obyčajný suchý list.“ Výstava bola spojená aj s ochutnávkou ovocia a zeleniny. Asi nikoho neprekvapí, že deti dávali prednosť viac ovociu ako na zelenine.

Tvorivé dielne


Stretnutie so svetom zdravotne postihnutých detí škôlkarom sprostredkovala výstava výtvarných prác v priestoroch Čierneho orla. Sami radi kreslia, lepia, strihajú – tieto zručnosti si precvičili aj v rámci Tvorivých dielní, ktoré pre ne pripravila jedna z mamičiek.

Po polroku


Škôlka má úspešne za sebou polrok života. Podarilo sa jej splniť plán práce, ktorý jej vedenie pripravilo spolu s rodičmi na prvom rodičovskom združení.

Tu sa dohodli na tom, že rodičia okrem školného činnosť škôlky podporia pravidelnou mesačnou sumou vo výške 10 eur. Do spoločného fondu nemusia prispievať rodiny so sociálne slabším zázemím. Rodičia podľa svojich možností prispeli finančnými i materiálnymi darmi. Motivovala ich skutočnosť, že škôlku podporili ľudia, ktorí v nej nemajú vlastné deti a v podstate by im na nej nemuselo záležať. Uvedomili si, že oni ako rodičia by ju mali podporiť prví.

V blízkej budúcnosti sa bude konať v poradí druhé rodičovské združenie, aby zhodnotilo polročnú prácu škôlky a pripravilo plán na druhú časť školského roka. Bude sa konať v podvečerných hodinách, aby sa na ňom mohli zúčastniť obaja rodičia. Pôjde skôr o posedenie ako o klasické rodičovské združenie – zaznie duchovné zamyslenie, modlitby, piesne a program bude pokračovať diskusiou. Cieľom je vytvoriť priestor na to, aby sa rodičia navzájom lepšie spoznali.

Škôlka sa maximálne snaží vychádzať pracovne vyťaženým mamám a otcom v ústrety. Je otvorená od 6,30 do 17,00 hod. – pedagogičky neraz pri deťoch zostávajú nad rámec pracovného času bez nároku na príplatok za nadčasy.

Uprostred mesta


Nevýhodou je, že evanjelická škôlka v Prešove nemá vlastný dvor na hranie, a tak musia za zeleňou zájsť do mestského parku či na neďaleké mestské ihrisko.

Pozitívom je, že mesto ponúka mnoho zaujímavostí. Ku každej téme sa tak nájde hneď aj názorná ukážka. Ak deti preberajú rôzne povolania, učiteľky im ukážu predavačku, policajta, lekára... Ak sú témou obchody – k dispozícii je kníhkupectvo, mäsiarstvo, drogéria... Ak sa venujú doprave – neďaleko je prechod pre chodcov, semafor, križovatka...

Príležitosť pre mestské zbory


Ľubica Sabolová je presvedčená, že mestské cirkevné zbory by mali premýšľať nad zriaďovaním škôlok, pretože zvyčajne nemajú problém s nedostatkom detí. Vidí v nich príležitosť na oslovenie mladých evanjelických rodín, ktoré sa do mesta presťahovali za prácou, žijú v anonymite a bez kontaktu s cirkevným zborom.

Biskupský úrad VD na budúci školský rok plánuje otvoriť druhú triedu evanjelickej materskej školy v Prešove, a tak rozšíriť počet detí a pedagógov. Zriadená bola aj evanjelická základná škola, ktorá by mala byť akýmsi medzistupňom medzi škôlkou a gymnáziom. Vedenie biskupského úradu verí, že v septembri sa mu s Božou pomocou podarí otvoriť prvý ročník.

Robert Fulghum je autorom knihy s výstižným názvom: Všetko, čo som potreboval vedieť, som sa naučil v materskej škole. No je to skutočne tak? Naučia sa deti v každej škôlke všetko, čo v živote potrebujú vedieť? Neobchádza väčšina verejných predškolských zariadení duchovnú stránku osobnosti dieťaťa, ktorá je rovnako dôležitá ako jeho telesný a duševný rozvoj? Všetkým evanjelickým škôlkam – nielen tej v Prešove – prajeme, aby svojim zverencom dávali do života skutočne všetko, čo potrebujú. K tomu nevyhnutne patrí povedomie, že sú milované nielen rodičmi, ale predovšetkým Bohom – Otcom.

E. Mihočová
Článok bol pôvodne publikovaný v mesačníku


Created and designed by Pixelsparadise.com
With help of Foundation Framework by ZURB and Flexslider by Madebymufffin

Joomla! ® name is used under a limited license from Open Source Matters
Pixelsparadise.com is not affiliated with by Open Source Matters or the Joomla! Project.